Nočníkovanie

Každé dieťa je iné, preto neexistuje žiadna jasne stanovená veková hranica. Pokiaľ batoľa ešte nesedí pevne samé, nemali by ste ho ani dávať sadať na nočník. Celá jeho pozornosť by bola aj tak zameraná na nový pohľad na svet a celá energia vydaná na to udržať sa v sede. Akonáhle sa dieťa zvládne posadiť samé, zvládne sedieť aj na nočníku a vy môžete začať s trénovaním. Čo sa týka psychickej pripravenosti, tak všeobecne platí, že dieťa mladšie ako 12 – 18 mesiacov ešte nevie ovládať túto potrebu vôľou a nie je preto schopné sa na nočník samé vypýtať. Každý úspech je potom skôr náhoda. Ale aj tak má takéto trénovanie, pokiaľ je dieťa fyzicky pripravené a nočník neodmieta, veľký význam. Neskôr vníma chodenie na nočník ako bežnú vec. Asi vo veku 18 -20 mesiacov nadobúda dieťa schopnosť močenie oddialiť. Úplnú kontrolu nad močením a vyprázdňovaním stolice však dosahuje až v 2 – 2,5 roku. Nočné pomočovanie ustáva obvykle krátko na to. Pokiaľ dieťa ešte v 18tich mesiacoch nočník odmieta, nie je to nič neobvyklé, začať v 2 rokoch tiež nie je neskoro.

Každé dieťa je neopakovateľnou individualitou. Práve preto potrebuje veľkú vnímavosť a citlivosť zo strany rodičov, ich láskavú a trpezlivú starostlivosť, štandardný a rovnaký prístup ku veciam nácviku čohokoľvek. A preto neexistuje univerzálna rada, ako presne s „nočníkom“ zaobchádzať. Každá mamička aj každý otecko, ktorí trávia so svojim malým najviac času, ho poznajú najlepšie. Pozorovanie a vnímanie výrazu v tvári, držanie tela, gest či slov nám pomôže najviac. Potrebu ísť cikať nerozoznáme tak ľahko ako to, že sa nášmu malému chce kakať. Reagujte na tieto impulzy zo strany dieťaťa. Akonáhle spozorujete, že sa vaše dieťatko chystá naplniť plienku, ponúknite mu nočník a hovorte o tom. Môže sa stať, že sa zľakne a nakoniec sa nevykaká, ale na prvý krát to nezvládne takmer nikto. Nenúťte ho preto za každú cenu, ale ponúkajte, odporúčajte a hovorte o tom. Akonáhle budete mať prvý úspech, nešetrite chválou! Váš malý už nie je malý šikulka, ale veľký šikula!

Nútením a prikazovaním toho v procese učenia u detí veľa nedocielime. Dieťa potom často robí veci, pretože musí a nie preto, že chápe ich význam. Do budúcna to môže negatívne ovplyvňovať procesy učenia vôbec. Nenúťte dieťa, ale ponúkajte, odporúčajte, ukazujte. Dieťa môže odmietať nočník z mnohých dôvodov. Pri prvom posadení mohol byť príliš studený, nepáči sa mu farba, nočník vyzerá skôr ako hračka, na ktorú sa chce batoľa pozerať, nie na ňom sedieť a tak ďalej... Majte na pamäti, že dieťa sa najlepšie učí napodobňovaním. Ak odmieta nočník, ponúknite záchod s redukčnou doskou alebo kúpte taký nočník, ktorý sa čo najviac podobá záchodu. Vy tiež používate záchod. Hovorte o tom s vašim dieťaťom, oznamujte mu, že sa chystáte na toaletu, môžete si aj nechať pootvorené dvere, aby dieťa malo možnosť vidieť, že tam skutočne ste. Veď vo veľa iných veciach vás tiež s radosťou napodobňuje. Nebude to jednoduché a nepôjde to zo dňa na deň, ale majte pevné nervy a veľa trpezlivosti!

Situácia, kedy dieťa nemá problémy cikať do nočníka, ale kakanie je neprekonateľná prekážka, nie je vôbec neobvyklá. Pre niektoré deti je kakanie v sede ťažké. Deti okolo 3 rokov už túto skutočnosť vnímajú, vedia, že robia niečo, čo sa nemá, vedia, že by mali chodiť na nočník, ale majú problémy to prekonať. Vnímavý a láskavý prístup a tréning sú dlhodobou záležitosťou a je potrebné, aby dieťatko k vám rodičom malo nepodmienenú a veľkú dôveru a vedelo, že ho stále máte radi a že sa nič nedeje, keď sa pociká alebo pokaká. Buďte im preto oporou, majte pevné nervy, dostatok trpezlivosti. Netrestajte dieťa, pretože je tým samo stresované, ale snažte sa ho povzbudiť slovami: Nič sa nedeje, nabudúce sa to pokúsime zvládnuť. Už si veľké dievčatko, veľký chlapec, viem, že to dokážeš a podobne.

Hádam žiadne dieťa neciká do plienky naschvál, aby nás nahnevalo. Učiť sa chodiť na nočník je pre dieťa veľkou zmenou v živote a nie každé dieťa sa s tým zvládne ľahko vysporiadať. V 3 rokoch by už dieťa malo byť psychicky aj fyzicky zrelé túto schopnosť s vašou pomocou zvládnuť. Ak sa nedarí, tak ide vo väčšine prípadov o nedostatočnú vyvinutosť organizmu, ktorá časom pominie. Pocikávanie môže byť prejavom spomaleného vyzrievania. Rada prípadov sa spontánne upraví, takže všetkému je treba dopriať dostatočný čas. Doporučiť sa dá trpezlivá, každodenná opakovaná podpora a tento reflex úspešne nacvičiť. Chce to trpezlivosť, skúsiť taký nočník, ktorý sa najviac podobá záchodu alebo záchod s redukčnou doskou. Nechajte dieťa chodiť bez plienok aj za cenu toho, že sa pociká, po dobrom vysvetľujte, prečo je to také dôležité. Hovorte o tom, upozorňujte dieťa na to, že vy tiež chodíte na záchod. Ak sa nedarí ani po 3. roku života, radšej sa poraďte so svojim pediatrom. Pocikávanie môže byť spôsobené aj závažnými ochoreniami ako sú vrodené vady močového mechúra, infekčné ochorenia, cukrovka a ďalšie... Všeobecne platí, že vyšetrenie ohľadom pocikávania sa posúva do veku štyroch až piatich rokov.

Veľmi často sa stáva, že dieťa, ktoré vydrží bez pocikávania celý deň, to ešte mesiace nedokáže v noci. Nervová sústava dvojročného dieťaťa ešte nie je dostatočne zrelá na to, aby sa dieťa spoľahlivo uprostred noci prebudilo. Pomôcť môže nedávať dieťaťu veľa piť pred spaním, ale keď si pitie samé vypýta, rozhodne nesmie trpieť smädom. Dávajte deťom pred spaním vodu, v  vyhýbajte sa sladkým nápojom. Tým eliminujeme to, že pije pre chuť a nie pre smäd. Tiež je nutné dbať na to, aby sa určite dieťa pred spaním vycikalo. Psychická podpora je opäť najdôležitejšia. Uistite ho, že vás môže kedykoľvek počas noci zavolať, nechajte mu nočník pri postieľke, môžete nechať zapnutú lampičku, aby sa dieťa pri náhlom prebudení v tme nebálo. Pokiaľ sa dieťa pocikáva v noci do veku 4 rokov, nie je to nič nezvyčajné. Ak pocikávanie aj napriek všetkým snahám pretrváva, poraďte sa radšej so svojim pediatrom, vylúčite tak možné ochorenia.