Ako na hovorenie

Každé dieťa je iné, preto neexistuje žiadna presne stanovená veková hranica. Môžeme si ale vymedziť vo vývoji určité medzníky. Od narodenia sa dieťa prejavuje krikom, tímto prostriedkom dáva najavo všetko – radosť, únavu, hlad, starch atď. Okolo 6. týždňa je krik už citovo zafarbený a môžeme na dieťati pozorovať prvé zvuky podobné hláskam alebo slabikám. Dôležitým obdobím vo vývoji reči je doba okolo 6. mesiaca, kedy dieťa napodobňuje zvuky vo svojom okolí a reaguje naň. Pred dovŕšením prvého roku života, teda asi v 10. mesiacoch už dieťa začína rozumieť hovorenej reči a jednoduchým vetám. V jednom roku sa u dieťaťa objavujú prvé slová. V ďalšom vývoji už dieťa opakuje slová, ktoré zachytí vo svojom okolí a okolo 2. roku života dokáže formulovať samo jednoduché vety. V nasledujúcich etapách vývoja dochádza u dieťaťa k výraznému rozvoju slovnej zásoby a rozvoju reči. Okolo 4. roku dieťa dokáže používať súvetia. Vývoj by mal byť zavŕšený pred nástupom do školy, kedy by malo byť schopné samostatne sa vyjadrovať. Malaa by byť tiež upravená artikulácia, teda vyslovovanie hlások by malo byť už ustálené.

Reč (teda hovorenie) u dieťaťa rozvíjame už od narodenia tým, že naň hovoríme, všetko okolo nás komentujeme. Samozrejme je dôležité prispôsobiť našu komunikáciu dieťaťu. Pokiaľ iba začína tvoriť vety, mali by sme naň hovoriť v jednoduchých vetách, aby nám dobre rozumelo. Rozvoj komunikácie podporuje čítanie rosprávok, spievanie, pozeranie obrázkov a ich komentovanie pri hraní.

Každé dieťa je neopakovateľnou individualitou. Preto potrebuje obrovské vnímanie a citlivosť zo strany rodičov, ich láskavú a trpezlivú starostlivosť. Najdôležitejšie je si uvedomiť, že žiadna hračka nenahradzuje rodičov. Naopak. Rodič ukazuje dieťaťu, rôzne funkcie hračky, popisuje farby a tvary. Majte na pamäti, že dieťa sa najlepšie učí napodobňovaním. Pri zvukových hračkách rodič dieťaťu postupne zvuky zapína a svojim hlasom opakuje, čo hračka hovorí. Môže i viac rozvinúť hovorenie a popis významu jednotlivých zvukov hračky. Podľa možností odporúčam aj vysvetlenie dôvodov prečo to hračka hovorí. Dôležité je dávať dieťaťu nové podnety k poznaniu. Pre mnohých rodičov je zvuková hračka impulzom, nechať dieťa s hračkou samé – má kamaráta a ešte aj rozpráva, rodič má čas pre seba. Opak je pravdou. Pri výuke so zvukovou hračkou je nutná spolupráca s rodičom, ktorý by mal mať dohľad nad správnou artikuláciou a opravovať chyby vo vyjadrovaní. Zlozvyk sa odstraňuje niekedy horšie ako vada reči.

Dieťa spočiatku používa na označovanie vecí predovšetkým citoslovce. Reagujte na tieto impulzy zo strany dieťaťa. Je vhodné používať v komunikácii označenie, ktoré používa dieťa a aj správne označenie veci. Dieťa ukáže na auto a povie: “Bm, bm.” Aby sme u dieťaťa rozvinuli komunikáciu, povieme: “Áno, správne, to je bm, bm, auto.” Hneď ako budete mať úspech, nešetrite chválou! Vývoj reči je veľmi individuálny. Ak sa ale u dieťaťa ani pred 3. rokom veku neobjavujú jednoduché vety a reč je stále nezrozumiteľná (dieťa používa v komunikácii len citoslovce), je vhodné vyhľadať logopéda.

Obdobie okolo 3 rokov je pre dieťa veľmi náročné zvlášť po rečovej stránke. Dochádza k prudkému rozvoju reči a slovnej zásoby. Práve v tomto období sa u detí môžu objaviť napríklad prejavy koktavosti. Pokiaľ sa koktavosť v tomto veku prejavuje ako občasné ”zadrhnutie” v reči, keď chce dieťa vyjadriť veľa informácií naraz, potom nie je nutné toto nijak výrazne riešiť. Pokiaľ by bolo zadrhávanie v reči (opakovanie napr. prvých slabík), obzvlášť výrazné a pretrvávajúce, potom je nutné vyhľadať logopéda. Okolo 4. roku dieťaťa by mala byť tiež upravená artikulácia, teda vyslovovaniee hlások by malo byť ustálené. Náprava výslovnosti hlások (K, L, R) sa začína medzi 4,5. – 5. rokom života.

Výuka cudzích jazykov u malých detí je v poslednej dobe predovšetkým moderným trendom. Názory na túto tému sú rôzne. Musíme si ale uvedomiť, že u dieťaťa sa hlavný vývoj reči (materinčiny) odohráva približne do 6 – 7 rokov, kedy sa formujú jednotlivé hlásky a rozvíja sa slovná zásoba. Pri výuke cudzieho jazyku, ktorý má úplne odlišnú výslovnosť, je potrebné postupovať opatrne a slová v cudzom jazyku pridávať až bude mať dieťa tieto slová zafixované v materinskom jazyku.